Ani som nevedela, ako môj celý život poznačila hanba
Stále sa chcem posúvať, chcem byť lepšou verziou samej sebe.
A zasekla som sa, neviem kde je problém. A keď neviem, kde je problém neviem to ani vyriešiť vyliečiť. Tak som posledné mesiace meditovali a žiadala radu od svojho vyššieho Ja. A stále sa mi opakovala slovíčko hanba.
V posledných mesiacoch, som veľmi veľa o tom čítala, v zahraničnej literatúre.
A uvedomila som si, ako celý môj život bol ovplyvnený hanbou. Keď sa vám narodí dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, celé je o tom, ako pomôcť tomu dieťaťu...ako ho vyliečiť, ako ho posunúť. A zabúda sa na nás matky, otcov, príbuzných. Ako to vlastne prežívame...nikto sa o nás nestará, ani nemôžeme povedať, že sa nemáme dobre, alebo sme unavené, frustrované.
A teraz keď sa zase chcem posunúť, ukázalo sa , že mojou najväčšou prekážkou je energia hanby. Hanba existuje mnoho storočí. Hľadala som na to správnu definíciu...ale asi najviac sa mi páči táto: _"nesprávaš sa tak, aká je norma....urobila si niečo zlé, s tebou je niečo zlé..... správaš sa tak, čo nie je v skupine alebo v spoločnosti prijateľné.
Zmeň svoje správanie, inak budeš vylúčený". A ani som nevedela, že ako hanba ovládla celý môj život, skrz autizmu. Áno syn sa nesprával tak ako "normálne" deti.... kričal keď sme išli niekam, kričal, ak sme odniekiaľ odchádzali...a ľudia stále zazerali, šuškali si.... a bola som "vylúčená".... Je veľmi ťažké ovládať a vysvetliť, neverbálnemu autistovi, čo sa smie a čo nie...čo je dobré a zlé správanie.... Že ak sme išli na pieskovisko, nemôže na každého hádzať piesok.
Ja som si to uvedomila...ale ak som ho nenechala, aby robil to čo on chcel, začal revať, kričať a privodzoval si taký stav, keď už si vyvolával vracanie. A zase nemohla som stále každému vysvetľovať, že on nie je zlý, on má len takú diagnózu. Ja to neviem "zmeniť"...a potom som chápala, aj to, že ostatné mamičky, neboli spokojné....nepáčilo sa im, ak na ich dieťa hádzal môj syn piesok.... mohlo sa to dostať do vlasov, do očí.....no začarovaný kruh hanby... a nakoľko sme bývali v bytovke, nemala som možnosť mať svoje vlastné súkromné pieskovisko....och koľko na mňa zazerali, ako som sa hanbila...a viete si to predstaviť, staré tetky, a ujovia v okne a už súdia.....ohovárajú vás....ohovárajú vaše dieťa.....
Naozaj som cítila vylúčenie....lebo on by sa chcel hrať s inými deťmi...ale nie tak ako si on zmyslel.... On sa rád zahrabal do piesku....asi mal piesok aj za ušami, ja som to akceptovala...alebo potom tu boli tie "dokonalé" mamičky, dokonalých detí...."joj nechoď tam, zašpiníš sa...máš nové šaty a topánky, budeš špinavá".... noooooooo ja som sa stále čudovala....mne nevadilo že syn bude špinavý, veď sa hrá....ak sme išli na pieskovisko, dala som mu také oblečenie, ktoré mohol zašpiniť.... nevadilo mi ani to , ak sa to roztrhalo....veď to sú deti....nemôžu stáť na jednom mieste...to je ihrisko, kde sa majú šantiť....a oblečenie je oblečenie dá sa to vyprať....
Takže som roky zažívala hanbu "kvôli autizmu" hnevala som sa na autizmus.... nevedela som to pochopiť.... cítila som sa vylúčená spomedzi iných mamičiek...cítila som to, že ma súdia....že ma nechápu....že som obmedzovaná...... že som tam stále musela sedieť, a dávať pozor na syna, aby nevyviedol "niečo" zlé.... Ale o tom sa nehovorí...nehovorí sa o hanbe, je to také veľké tajomstvo....
Hanba nikdy neprichádza sama...sú tam aj iné emócie, vina, smútok, vyčlenenie, neustále poníženie...to , že nás druhý ľudia zazerajú.....že nás ohovárajú – aký sme zlí rodičia"..... je tam aj bezmocnosť, ale ja to neviem "zmeniť" .....
A hanba bola spojená aj s tým, že nemám silu...nemala som silu...len som prežívala ....bol tam zmätok, lebo nikto mi nevedel vysvetliť čo sa stalo, prečo sa to stalo, strach, hnev, chcela som sa skrývať, obviňovanie seba, obviňovanie choroby, obviňovanie systému, obviňovanie ex partnera.... bála som sa kritiky..... naozaj som sa cítili izolovaná a bezmocná..

Ale o tom sa nehovorí..... vôbec si nespájame tieto veci..... O hanbe nehovoríme...a ako som si všimla na svojom vlastnom živote, hanba sa spájala s mnohými emóciami.....ale žiadny lekár, odborník, sa nestaral o tom, ako to prežívam ja....všetka pozornosť, sa sústredila na syna, lebo on mal to ťažké zdravotné postihnutie. Ale choroba, nepostihuje len daného človeka, ale aj jeho okolie.... Takže ani som si neuvedomila, ako dlho je u mňa energia hanby prítomná. A tak spätne , už chápem veci, keď viem, kde je problém, v tom prečo sa môj život zasekol. Viem na čom mám pracovať. Mám pracovať s energiou hanby.

Dlhodobý 6 mesačný program - 13. stretnutí
1. Spoznaj toxickú hanbu - ako sa správa, ako to ovplyvňuje tvoj život
2. Koreň toxickeh hanby, očakávania, normálnosť
3. Hanba v detstve vs. v minulých inkarnáciach / generačná hanba
4. Sebapoznanie - kto je moje autentické Ja
Vyliečenie hanby - prepísanie toxickej hanby
Zmena sebaponižovania
Liečenie "zlých" častí
Odhodenie falošnej masky
Liečenie vnútorného dieťaťa
Liečenie sexuálnej hanby, Ega, koreňovej čakry
Denník všímavosti
Sebaláska, Sebaempatia
Liečenie generačnej línií
Vrátenie toxickej hanby
5. Autentické Ja - Sebaprijatie, Kto som na úrovni Duše, Zodpovednosť, Hranice, Energetická inteligencia
Vaša platba zaručuje vaše miesto na kurze. Poplatok za kurz je nevratný!
Všetci účastníci dostanú materiály, účasť na kurzoch a workshopoch je vašou vlastnou zodpovednosťou!
Platba:
Jednorázová platba 1313 eur
4x 333 eur
6 x 222 eur