Ženy v histórií

Ženy v histórií - aká bola ich úloha????

Tátootázka ma stále veľmi zaujímala. Ešte stále vidíme vo svete, ako sú ženy utláčaná. Ale aj tu v strednej Európe ešte stále vidíme určitú nerovnosť medzi ženami a mužmi.. Prevláda ešte stále názor, že ženy nemôžu mať všetko. Musia obetovať svoje sny, preto aby mohli mať rodinu. Alebo vzdajú sa mať rodinu, aby mali kariéru. Ak náhodou využívajú pomoc opatrovateľky, upratovačky, dostávajú kritiku.

Mnohokrát sa stretávame aj s tým, že ženy sú menej uprednosťnované pri prácach, lebo zamestnávatelia vedia, že sa na nich nedá spoľahnúť. Časom budú chcieť mať deti, a vtedy nemôžu tak pracovať.

Zase keď majú deti a sú samostatné - to je riziková skupina, lebo ako budú chodiť do práce, keď je na všetko sama.......

A preto som sa viac zaujímala o postavenie žien v histórií.

V histórií je len málo žien, ktoré sú spomenuté. Táto doba a história je vládou mužou.

Dlhé roky cirkev a náboženstvo - ženy sú len preto, aby rodili deti, starali o domácnosť, aby slúžili mužovi.

Ako žena s týmto názorom sa neviem stotožniť.

Je veľmi ťažké ak stále musíme bojovať aby sme sa mohli začleniť do spoločnosti.

V minulosti ak žena vyčnievala z davu, mala iné názory, bola vyhlásená za čarodejnicu.

A nemyslím na čarodejnicu - ježibabu s veľkým nosom, s bradavicami a ktorá mala metlu na ktorej lietala.

Keď história , minulosť hovorí o čarodejnicách - sú to najmä ženy s červenými vlasmi, s nejakým znamienkom krásy, mala názory, vzdorovala cirkvi, poznala svoju pravdu, venovala sa bylinkám, alebo liečila, poznala svoju sexuálnu silu.

Bola dievčaťom, potom dievčinou, mladou pannou, nad jej životom najprv rozhodoval jej otec, potom jej manžel. Nemohla robiť nič. Buď sa vydávala z donútenia, aby spojili majetky, alebo sa jeho otec chcel zbaviť.

Musela byť pannou, vôbec si nemohla užívať svoju sexualitu, lebo to bolo znakom "diabla". Musela byť poslušná.

Prečo mali byť vlastne poslušné????

Čo tou poslušnosťou chceli dosiahnuť?

Ak sme mali byť poslušné, nemohli sme mať vlastné názory, mali sme len variť, slúžiť svojim manželom, nemohli sme vlastniť majetky.

Ženy, ktoré sa týmto pravidlám nepodvolili, ktoré sa rozhodli žiť samostatne, ktoré boli duchovne prebudené, ktoré si užívali svoju sexualitu, používali svoju sexuálnu silu - bola vyčlenená zo spoločnosti.

Tak ju nazývali bosorkou - dogmatizovali tu a to hlavne cirkev.

Z čarodejnice, z bosorky, potom dostali dogmatizujúci názov "kurvy".

Všetky náboženstvá uctievali len mužov - Krista, Budha alebo nejakého proroka. Žena sa nikdy nemohla dostať do náboženstva.

Prečo je ešte stále také hanlivé slovné spojenie s čarodejnicou?

Čarodejnica je "škaredé slovo" očierňovanie ženy, ženskosti - ktoré malo zaručiť prenasledovanie, lov , terorizovanie, mučenie, upálenie zaživa - ktoré sa používalo stovky možno aj tisícky rokov. Ak ste niekoho označili čarodejnicou, mohli ste ju aj ukameňovať, zabiť, nikoho to nezaujímalo, lebo to spoločnosťou prijateľné.

Inkvizícia v mene "Boha" ktorú vytvorila cirkev viedla "sväté vojny" - zabíjali miliónov ľudí v mene kresťanstva- hoci to slúžilo len cirkvi, kde kradli majetky, pozemky ale všetko to robili v mene vyššieho dobra.

Existovala v rôznych podobách od 12. do 19. storočia a dodnes existuje, aj keď prešla rôznymi " premenami" i (naposledy v roku 1965), ako vetva rímskokatolíckej cirkvi.

Uhh, koľko žien bolo zavraždených? Koľko liečiteľov, prorokov, matiek, babičiek, lekárnikov, dul, rozprávačov a potenciálne Kristov? Zabíjali mladé dievčatá, lebo nemali "žiadnu cenu". Alebo sa narodili s červenými vlasmi. Ale možno za tým je oveľa viac.

V roku 2021 pápež vydal "dekrét s názvom "Spiritus Domini" (Duch Pána), (ktorý) umožňuje ženám slúžiť ako čitateľky a služobníčky oltára, ako aj pomáhať kňazom počas bohoslužieb alebo pri podávaní svätého prijímania.

No, aleluja!

Ale o tom sa "nesmie" hovoriť, ako kňazi, mnoho rokov sa nedodržali celibát. Užívali si sex so svojimi poddanými, so ženami, existuje veľmi veľa kaúz, kde obťažovali deti, dopustili sa pedofílií. Ale nikto to nerieši, lebo to sa stalo za dverami cirkvi. Možno kňaza presunuli z jednej farnosti do druhej a tam to pokračovalo ďalej..... ale nikto o tom nesmel hovoriť.....

Ženy už môžu oficiálne rozdávať víno a oblátky, presne to je tá pozícia, po ktorej sme tak túžili. Pápež však ďalej uviedol, že "kňazstvo zostáva len mužskou cestou".

Buďme radi, že nám to pápež vôbec dovolí - ale popritom sa my ženy musím vzdať sexu rodiny, manželstva, aby sme sa stali majetkom cirkvi.

Neexistuje iná alternatíva - je to buď alebo . stále je tu dualita. Nemôžeme sa venovať duchovne a mať aj rodinu. Čarodejnica nemohla šťastnú rodinu, manžela. Vždy bola sama. Ak sme v cirkvi a slúžime "bohu" tak sa vzdáme pozemských vecí. Hoci cirkev vlastní najväčší majetok na svete. Ale o tom sa tiež nesmie hovoriť. Ak tak slúžia Boha, tak prečo potrebujú mať na sebe drahé plášti zlato, prečo potrebujú peniaze od ľudí?

Veď hovoriť božskú pravdu, na to nepotrebujú peniaze.....

Aké pravidlá alebo nariadenia musí žena dodržiavať, aby sa stala čarodejnicou? Nuž, žiadne nie sú a je to možno jediná cesta k moci (pre ženy), ktorá nebola znečistená patriarchátom.

Patriarchálne náboženstvo, konkrétne Rímskokatolícka cirkev, urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby vykorenilo naše spojenie s Matkou sveta a zabránilo nám, ženám, nielen ju uctievať, ale aj učiť jej spôsoby, jej rytmy, jej lieky a jej cykly.

Označenie za čarodejnicu je istou cestou k ohováraniu pre každú mocnú ženu. Napriek tomu je to paradoxne a praktizované so silou a triezvosťou, je to tiež jedna z mála ciest, ktorá zaručuje naše skutočné oslobodenie.

Poďme sa teda pozrieť a uvidíme:

Ktoré ženy boli v histórií označená za čarodejnicu za to, že sa odvážil vystúpiť z davu nad rámec svojho predpísaného postavenia?

Johanka z Arku: mladá žena, ktorá slávne viedla francúzske sily (pod vedením samotného Boha). Bola však chytená a súdená za čarodejníctvo, okrem iného mala oblečené pánske oblečenie a počula Boží hlas. A na rozdiel od všeobecného presvedčenia to bol návrat do jej odriekaných spôsobov, čo nakoniec viedlo k tomu, že ju upálili. Teraz nezabúdajme, že Katolícka cirkev ju tak srdečne kanonizovala, posmrtne.

Boudicca: icenska kráľovná, ktorá išla do vojny s Rimanmi za verejné znásilňovanie svojich dcér.

Bola veľmi vysoká, pohľad jej očí bol najzúrivejší; jej hlas drsný. Veľká masa najčervenších vlasov jej padala na boky. Jej vzhľad bol strašidelný."

A som si istá, že jej nepriatelia by Boudiccu označili za čarodejnicu.

Mária Magdaléna a Kleopatra

Obidve boli v histórií označené ako prostitúky. Ale obidve po sebe zanechali odtlačok, ktorí nás ovplyvňuje aj tisícky rokov. A teraz prišiel ten správny čas, aby sa povedala skutočná pravda. Kto vlastne boli.

Obidve patrili do línie kňažok Isis. Obidve pochádzali z rovnakej krvnej línie, pretože Kleopatra bola babičkou kráľovnej Magdalény.

Mária Magdaléna teda pochádza z troch kráľovských rodov - egyptského, rímskeho a je potomkom línie Amazigh. A obe boli kráľovné. Pretože Magdaléna bola poslednou zasvätenou kráľovnou starovekého Egypta.

Obidve boli kráľovné a kňažky.

Možno skutočný dôvod, prečo vidíme tak málo žien ako "vodkyne" , je ten, že naša duchovná zdatnosť je neoddeliteľná od tej pozemskej a nemôžeme, v stelesnenom vedomí, pôsobiť ako figúrky inštitúcií, ktoré sú odhodlané zneuctiť a dokonca si podmaniť našu vrodenú múdrosť alebo ten náš vlastný.

Naša prirodzenosť, ako duchovnej bytosti, je zviazaná s pôdou, našimi lonami, s našou maternicou, našou krvou, kosťami, rukami a skutočnými prácami, ktoré vykonávajú.

My sme jediné schopné "tvoriť" nový život na Zem.

My ženy, my čarodejnice, sme príliš zaneprázdnené praktickou prácou stelesnenia - výchovou detí, ošetrovaním rán, prípravou jedla, milovaním, zariaďovaním domovov a pretváraním každého požehnaného života, ktorého sa dotkneme - na to, aby sme mohli lietať, ak nejakí cirkevný predstaviteľ sa môže na päť sekúnd pozrieť za dogmatizovanú a stigmatizovanú krátkozrakosť vlastného patriarchálneho nosa, aby nás videl.

Možno, že osvietenie neznamená to isté pre mužov ako pre ženy. Možno jednoducho nemáme vzťah k náboženstvám ktorú vytvorili muži.

To, po čom my ženy túžime, je, aby muž dostal hlavu z oblakov a pridal sa k nám tu na zemi.

My chceme mužov podporovať v ich ceste v ich plánoch.

Ako ukazuje starí obrázok z Egypta, žena stále stála za mužom. Boli spolu, každý vedel, že má svoju úlohu. Ženy boli kňažky, ktoré pomáhali mužom.

Každá žena má magickú moc, pretože je prirodzene spojená s neviditeľným svetom. Dokáže otvoriť svoju bytosť a v tomto prípade neviditeľný svet posype viditeľný rozprávkovou prachovou mágiou cez ženskú bytosť - cez svoje posvätné lono.

Každá žena sa stane kráľovnou, keď bude nasledovať svoje srdce tvárou v tvár strachu.

Kráľovná čaká. Kráľovná je magnet. Kráľovná čaká na svojom tróne a vyžaruje energiu svojej Duše a Srdca. Čaká, kým sa MUŽ priblíži a položí svoje srdce pred kráľovnú.

Dnes je v móde povedať, že ženské role sa menia, iniciatívu nech prevezme žena. A koľkokrát lipneme na mužovi, ktorého milujeme, pretože si nie sme isté, pretože sme zranené a myslíme si, že nie sme nič samé.

A čo si vyberáš ty? Čo chceš byť svätá alebo čarodejnica? Kráľovná?