Zabudli sme na svoju silu

Toľko a toľko rokov nám hovorili, že nič nedokážeme, že my nič nevieme.

Musíme sa vzdelávať, aby sme boli múdry.... musíme niečo nacvičovať, lebo také niečo ako dar alebo talent nestačí... to je len niečo maličké....to musíme opakovať, cvičiť, študovať od niekoho... len vtedy budeme múdry, ak na to budeme mať 10 titulov, kurzov, školení... bez toho nemôžeme nič... ak nemáme na niečo certifikát, tak v tom nie sme dobrý, nemôžeme to robiť.....

Takže sme stratili svoju silu, v to že veríme v samých seba... naša hodnota sa odráža od toho, čo si o nás myslia ostatný...

Zabudli sme milovať samých seba, takých akých sme.

Kritika komentovanie tých druhých je "extra" dôležité....

Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo cudzí názor, niekoho neznámeho odrádza od nášho cieľa, od poslania našej duše???

On nie je zodpovedný za náš život....

Kde sme sa dostali, že niekto iný má taký veľký vplyv na náš život???

Zasekli sme sa niekde.... niekto kto je negatívny, kto má nízke sebavedomie, nás chce stiahnuť na svoju úroveň..cítime sa menej, bezcenný lebo niekto zoberie našu sebaúctu.

Ale vidíte to slovo – seba úcta – je naša a nie toho druhého.

Áno môžu nás slova iných zraniť, ale to zranenie neznamená, že máme menšiu hodnotu, ale to je o tom, že ten druhý nevie ovládať svoj život, tak chce ovládať ten náš.

Ten kto toho druhého stále ohovára, klame, neznamená – že VY nie ste dosť dobrý, len ten druhý si neváži sám seba a ani vás.

To že ste ešte na ceste, že ste ešte nedosiahli vaše túžby, neznamená, že si nezaslúžite šťastie, ale to znamená, že máte v sebe ešte nejaké podvedomé programy, presvedčenia, čo ešte stále opakujeme...toto blokuje vašu manifestáciu.

Preto, že sme sami, že sme si nenašli spriaznenú dušu, ešte neznamená, že nemáme svoju hodnotu, že nás nikto nemiluje, ale to, že ešte máme obmedzujúce presvedčenia čo si zaslúžime.

Ak niekto si stále ešte manifestuje zlé vzťahy, v podvedomí verí, že si to zaslúži.

Ak si niekto stále hovorí, že je lepšie ostať sám, bojí sa opustenia, bojí sa zranenia, tak si zatvára svoje srdce.

Ak niekto stále behá z jedného vzťahu do druhého, bojí sa samoty.

Nie život, osud, naše okolie, alebo nás Univerzum strestá...ale my sa trestáme za svoje skutky z minulých inkarnácií... podvedome sa trestáme za svoje staré chyby, voľby, ešte stále si myslíme, že za to musíme pykať. Podvedome si naša duša vyberá utrpenie...

A o tom, je cesta sebapoznania. Aby sme sa poznali. Ak sa nepoznáte, ak si neveríte, tak vás iný zrania. Ale ak sa poznáte, nemôže vás nikto poraziť. Môžu vás milovať alebo nenávidieť, za to, kto ste, ale nedovoľte nikdy nikomu aby to ovplyvnilo vaše rozhodnutie.

Toto sú len názory, slová písmena....

Kto vás nemôže prijať, kto vás nemá rád, kto vás stále odsudzuje - tak ten nevie prijať sám seba.

Ak ja som v poriadku, ak som sa vydala na svoju cestu, viem, že každý je zodpovedný za seba, a nemám čas riešiť iných. Nekritizuje iných, len ich "sledujem" ako sa učia kráčať na svojej vlastnej ceste. Ale každý z nás má svoje cesty, svoje úlohy, svoje lekcie.....

Nikdy to nie je o vás, ale o vzťahu toho druhého k sebe samému....

Len si to nechcú priznať.

Jediné tajomstvo vášho šťastného života je to – žiť podľa svojho srdca, sledovať hlas svojej duše a nikdy nenechať, aby nás slová, písmená, názory iných odradili od toho, prečo sme sem prišli.

S láskou Zuzana.