Modlitba tak trochu inak 

Ja sama som vyrastala vo veriacej rodine. Ale už odmalička, sa mi myšlienka kostolov, že tam musím sedieť a počúvať čo mi kňaz hovorí, zdalo "čudné". Celý kostol bol taký chladný, nevidela som v ňom nič povznášajúce, babičky a tetky, ktoré tam chodili, nerobili nič iné, ako len ohovárali toho druhého, ako je oblečený, čo robili alebo nerobil.

A tento postoj mi aj zostal. Ako som sa začala hľadať informácie, ako som sa viac zaujímala o duchovnú oblasť som si ešte viac všimla ako nás cirkev obmedzuje.

Stále nám hovorili, aby sme vydržali, nech nechceme toho viac, nech trpíme, a potom bude dobre, keď zomrieme dostaneme sa do neba.

Druhá oblasť, ktorá ma stále zaráža, že cirkev je patriachlaná - vládnu v ňom muži. Ako sa pozrieme na históriu cirkev odsudzovala ženy, potláčala ich. Žena bola vinná za všetko, lebo žena zvádza muža, ženy sú čarodejnice, bosorky. Žena si mala ponechať svoje panenstvo až do svadby, kým muž mohol mať toľko sexuálnych zážitkov koľko chcel, lebo on je muž.

Potom som natrafila na učenie o skutočnom chápaní, o tom, že nie všetko je pravdivé čo hovorí cirkev.

Najviac ma na tejto ceste pomohla knižka od Kathleen McGowan - The expected One, The Book of Love, The Magdalena Way.

Jej knihy mi pomohli k tomu aby som si začala spomínať na to, kto som vlastne. Ona celý život skúma a hľadá dôkazy na to - že Ježiš (Jeshua) a Maria Magdaléna mali skutočný vzťah, z ktorých sa narodili aj deti. Že pravda o Ježišovi je celkom iná, ako to opisuje cirkev. Po celom svete hľadá dôkazy, o tom, že Mária Magdaléna bola manželkou a partnerkou Ježiša.

Potom nasledovali ďalšie a ďalšie knižky od Elisabeht Haich - Zasvetenie, Flo Aeveia Magdalena - Pamätám sa na jednotu.

Potom som mala možnosť sa zúčastniť online prednášky o skutočnej ceste Jeshua a Mária Magdalény - a vtedy som mala pocit , že už chápem všetko v mojom živote. Ich príbeh som mnou veľmi rezonoval.

Lepšie som začala chápať veci, prečo sa to vôbec stalo, prečo som sa toho mala zúčastniť. Lebo potom moja duša túžila, už si chcela pamätať mnoho predošlých životov.

Ale čo som sa naučila, po tejto ceste, že by sme mali zabudnúť na to, čo nám hovorili, čo nám hovorí história a mali by sme sa neustále pýtať a spochybňovať všetko.

A to sa týka aj modlitby. Prečo by som sa mala niečo naučiť, a hovoriť to odslova do slova, keď s tým nerozunujem.

Mohli a mali by sme mať svoje vlastné modlitby - pretože sme sa možno nemodlily správne.

Modlitba by mala byť niečo intimné, niečo čo nás spája s Bohom, s našimi anjelmi , s našim Vyššim Ja , s duchovnými sprievodcami. Nepotrebujeme na to kostol a povolenie kňaza aby som sa mohla pomodliť.

A modlitba by mala byť pre každého individuálna. Mali by sme ostať v prítomnom okamihu, sústrediť sa na to, a spájať sa s našim vnútrom. Lebo všetky odpovede máme v sebe, už len sa stačí rozpamätať.

Každé ráno začínam  "modlitbou" -v nej sa poďakujem za to , že som sa zobudila, že žijem v tomto tele, že moje  telo mi slúži ako môj domov/môj chrám.

Naše telo je tu s nami 24 hodín denne, a pritom sa k nemu nesprávame s láskou. Možno ho kritizujeme za jeho výzor, nie sme s ním spokojné. Ale mali by sme mu byť vďačné. Vďaka nemu sme tu a teraz, môžeme žiť, môžeme manifestovať, môžeme mať túto ľudskú skúsenosť. Môžeme sa pohybovať, zavedie nás kam my chceme. Vďaka nemu sa pohybujeme, cestujeme.

Ak sme s niečím nespokojné mali by sme na to myslieť s láskou. Ako vidíš svoje telo? Ako o ňom rozmýšľaš?

Táto modlitba by mala byť individuálna. Pre každého jedinečná. Každý vie, za čo sa má poďakovať, za čo by malo byť vďačné.

Mali by sme spomenúť si aj na to, že každý by sme sa mali tešiť, že môžeme byť šťastné. Že všetko je v najlepšom poriadku, spájam sa so svojou božskou časťou, s mojou večnou dušou.

Môžeš poprosiť o pomoc, o radu, o inšpiráciu, môžeš sa poďakovať za to, čo všetko máš v živote, za každodenné maličkosti.

Mala by to byť intuitívne, a nechaj sa viesť svojimi pocitmi a dušou.

Každý by mal mať vlastnú rannú rutinu, niekomu pomáha ranná meditácia, ranné afirmácie. Ja som začala používať túto modlitbu, priniesla mi toho veľa. Za pokus to určite stojí.