Preber zodpovednosť za seba

Myslím si , že každý miluje myšlienku vykročiť do osobnej a duchovnej sily, pomocou ktorej vytvárame svoje ľudské skúsenosti prostredníctvom výberu. Ak však máme moc máme aj zodpovednosť. Nemôže existovať jeden bez druhého. A priznajme si, zodpovednosť je menej príťažlivá a obľúbená ako moc.... presne preto toľko ľudí nevytvára, nemanifestuje to čo chce.

Viem to pochopiť. Na prvý pohľad je zodpovednosť ťažká a obmedzujúca. Ak sa pokúšame zmeniť náš život, svoju finančnú situáciu, skutočne sa chceme deň čo deň držať prísneho rozpočtu?

Alebo pracovať dlhé večerné hodiny v našej firme, keď sme už pracovali denne 10 hodín vo svojom stálej práce pre niekoho iného? Vieme, čo "by sme mali".....ale ozaj to aj chceme???? Urobíme preto všetko možné čo je v našich silách?      Povedzme si pravdu , že nie...

Ale nás "nezodpovednosť" vždy pokúša aby sme rýchlym, dočasným " zásahom" riešili to čo skutočne chceme. Cítime sa slobodní a silný na 10 minút, keď urobíme impulzívny nákup, alebo si doprajeme môj obľúbený koláč, lebo celý týždeň som sa držala diéty...."pretože, som celý rok bola tak dobrá" zaslúžim si ten výlet.... správne??? Krátka ilúzia moci a slobody sa však rýchlo rozplynie v ešte väčšiu finančnú bezvýchodiskovosť, keď príde ďalší účet za náš "úlet".

Či sa nám to páči, alebo nie, zodpovednosť, je vstupnou bránou, konečným kľúčom k moci a slobode, po ktorej tak veľmi túžime.

Samozrejme, je obrovský rozdiel medzi skutočnou zodpovednosťou a jednoduchým obviňovaním seba a druhých, okolia, politiky, krajiny v ktorej žijeme. A bohužiaľ aj veľmi uvedomelí ľudia sa dostávajú do pasce "seba obviňovania" namiesto toho, aby skutočne využívali zodpovednosť ako konečný nástroj duchovnej moci.

Je dobré pozrieť sa na svoj život a povedať: Viem, že som za to zodpovedný. Viem, že som si vytvoril súčasnú situáciu.

Ešte lepšie je posunúť tento postoj o krok ďalej: Viem, že som si vytvoril moju súčasnú situáciu, a preto musím mať aj schopnosť vytvoriť niečo iné.

Ale toto ešte stále nie je prevzatie zodpovednosti.

Prevzatie zodpovednosti nie je len zmena postoja ani perspektívy. Prevzatie zodpovednosti nie je o tom, či "veríme" že sme 100% zodpovední za svoje vlastné skúsenosti.

Ak hovoríme iba "Viem, že som zodpovedná" potom skutočne robíme iba to, že sa obviňujeme z toho, čo sme vytvorili. A seba obviňovanie nie je veľmi produktívne.

Prevziať zodpovednosť je oveľa viac.

Prevziať zodpovednosť znamená robiť nové voľby. Keď nerobíme inak, ako sme robili doteraz ....len platíme za zodpovednosť. V skutočnosti zostávame uväznení v duchovne znejúcom druhu seba obviňovania, vďaka ktorému sa cítime lepšie. Ale v skutočnosti nepreberáme zodpovednosť.

Prevzatie zodpovednosti sa začíta tam, keď aj niečo robíme. A robíme, robíme, robíme, vždy - bez ohľadu na to, či je akokoľvek malé, ale každý deň môžeme urobiť niečo iné.

Napríklad preberám zodpovednosť za svoje zdravie, jem zdravo, chodím do posilňovne. Budem jesť viac zeleniny. Vyhnem sa fajčeniu, alkoholickým nápojom, nebudem jesť toľko cukrov, sladkostí. A nesedím na gauči s bolesťami a vravím si: "viem, že za to som nejako zodpovedný".

Ale samozrejme, niekedy máme pocit, že sme urobili "všetko" a stále nedosahujeme požadované výsledky však? Tak tvrdo drieme, urobili sme aj nemožné ale nič sa nezmenilo. Je to preto, že akcie, ktoré by nás katapultovali k skutočnej zodpovednosti, sú skryté v našom mŕtvom uhle.

Pamätám si na to, ako som v roku 2013 uvidela samu seba na fotografii. Mala som obrovskú nadváhu. A ako som sa tam dostala. Jedla som veľa a neprimerané porcie, necvičila som, bola som psychicky zničená po rozvode, po tom ako mi synovi diagnostikovali autizmus.

Bola som zodpovedná? Pretože som si to uvedomila? Nie, len som bola k sebe úprimná, ale stále som sa skrývala za svojou váhou, a k svojmu telu som sa správala zle.

Zmena nastala, keď som začala robiť veci inak. Prevzala som zodpovednosť, vynechala som cukor, začala som cvičiť. A nečakala som zázraky za 3 mesiace. Zmena u mňa trvala 2 roky, pretože ako som vyzerala vtedy, ani to som nezapríčinila jednou zlou voľbou, ale voľbou rokov. Takže aj zmene som dala čas.

Chcela som sa vzdať cukru, sladkostí, lenivosti?? Bolo to sakra ťažké!!!

A prevziať zodpovednosť za moje zdravie, bolo ťažké.... ale časom to bolo jednoduchšie.......

A už viem, prečo si vyberám, zdravie, a už mi neprekážajú koláče vo výklade, viem, že som schopná upiecť zdravšiu alternatívu.

Ak máme problém prejaviť zmenu.... existuje ešte tam určitá nezodpovednosť, ktoré nie sme ochotní riešiť. Každý sám.

Je dôležité si uvedomiť, že prevzatie zodpovednosti môže v nás vyvolať aj pocit obmedzenia. Napríklad u mňa - žiadny cukor, sladké????? NIKDY, ako to, že vôbec v tomto živote???? Zdá sa, že sa musíme vzdať svojej slobody. Musí sa vzdať voľby, ktorú si skutočne užívame. Pamätajte si, že nezodpovednosť nás odmeňuje ilúziou slobody a skrýva oslabenie, ktoré v skutočnosti vytvárame svojimi rozhodnutiami.

Keď vstúpime do zodpovednosti, musíme sa vzdať dočasnej ilúzie slobody a moci... ale samozrejme, to čo získame je skutočná, dlhodobá autentická sila, ktorá nám skutočne umožňuje zmeniť svoje skúsenosti smerom k tomu čo chceme.

Mám pre vás niekoľko otázok, ktoré si musíte položiť, ak cítite že ste zaseknutí a nie ste schopní prejaviť to čo chcete:

Robím vlastné nové rozhodnutia, aby som vytvorila viac toho, čo chcem?

Aké možnosti robím v súčasnosti, ktoré ma okamžite -alebo rýchlo - odmenia energiou toho, čo hovorím, že chcem?

Vytvárajú tie isté voľby skutočné podmienky, ktoré chcem, dlhodobo?

Ak by som zmenil tie isté možnosti, mohol by som vytvoriť to čo chcem, dlhodobo ...aj keď by som sa musel niečoho krátkodobého vzdať?

Prevzatie novej úrovne zodpovednosti spravidla znamená urobiť aj novú voľbu, ktorá je z krátkodobého hľadiska veľmi nepríjemná.

Zvyčajne nová voľba, ktorú naozaj, ale naozaj nechceme urobiť .... pretože priznajme si to, keby sme sa chceli rozhodnúť, už to dávno robíme. Často to môže znamenať, že sa musíme niečoho vzdať niečoho, k čomu sme dlhodobo pripútaní.

V krátkodobom pohľade nie je vstup na novú úroveň zodpovednosti veľmi príjemné.

V dlhodobom horizonte je však zodpovednosť konečným uvoľnením našej vlastnej sily vytvárať ľudskú skúsenosť, ktorú pre seba chceme.