Otázky o spiritualite, ktoré si sa nikdy neodvážila položiť – alebo o tom ešte nikto s tebou nehovoril 

Ako náboženstvo stráca svoj význam, tak sa posilňuje spiritualita. Ale ako všetko čo je módne, čo je v kurze, je aj trochu skreslené.

Často sa tiež stretávam s tým, že tí, ktorí poznajú tento svet, svet skutočného duchovného sebapoznania, o tom nechcú hovoriť, alebo podávajú len "cenzúrované" odkazy, ako keby sa báli toho, že tento svet nájdu aj iný.

Ako som spirituálne založená - slúži mi to nato aby som unikla z tohto sveta?

Po tisícročia sa považovalo náboženstvo a duchovno, ako únik z pozemského života. Veď kňazi a mníšky, boli uzavretí v kláštoroch, alebo žili celkom na okraji spoločnosti, v horách, kde celý deň meditovali, modlili sa, nemali skutočný život, rodinu, nemali problémy s peniazmi, s plateným účtov, s tým, aby sa starali o tom, čo budú jesť, kde budú bývať. Lebo to všetko dostávali buď od štátu, alebo do darov, od obyčajných ľudí.

Žiť na zemi, v tých časoch znamenalo to, že ľudia trpeli, boli potrestaní a ak chcú odpustenie od ich hriechov, môžu to očakávať až po smrti sa dočkajú neba a bude tam veľmi dobré.

Bol a je to obrovský podvod a dobrý biznis pre náboženstvo, keďže tým mohli manipulovať masy ľudí. ( veď zoberme si príklad, ak kňaz nepomazal umierajúceho na jeho poslednej ceste, mohol sa dostať len do pekla - samozrejme kňazovi sa muselo aj zaplatiť a ešte mnoho podobných vecí).

Aj dnes mnohí, ktorí zanevreli na náboženstvo túto medzeru nahradili duchovnou cestou, cestou sebapoznania. Samozrejme nie je to zlé, ale musíme si uvedomiť aj tu niekoľko faktorov. Nemôžem očakávať zmeny od môjho okolia, nemôžem očakávať, že celý deň budem len meditovať a tak sa nejakým zázrakom zmení moja realita. Alebo ak absolvujem x-počet liečebných programov, že budem lepším, budem šťastnejší - lebo to človeka neoslobodzuje, ale len zase len zotročuje.

Áno aj ja meditujem denne 2x krát, ale popritom aj robím kroky k tomu aby som mala lepší život.

Ale ak ešte stále vidím môj život ako niečo zlé, ak nenávidím svoju prácu, ak žijem v ponižujúcom vzťahu, - chcem od toho utiecť do sveta riešení, liečiteľov, učiteľov, kurzov, meditácia - ale tým len maskujem svoje problémy, a neriešim svoj skutočný problém. Lebo nič z toho čo som sa naučila na týchto kurzoch neimplementujem do svojej reality.

Žijeme tu a teraz, v tomto živote, sme tu aby sme zažili samých seba, aby sme boli šťastní , aby sme robili nové rozhodnutia, lebo to je to čo chce naša duša.

Aké náboženské názory zastupujú duchovný ľudia? Možno že patríme k nejakej sekte??

Mnohokrát som sa stretla s takým názorom, "že spiritualita sa rovná náboženstvu/sekte". "Nemôžem byť duchovný/spirituálny učiteľ, mentor, lebo nechodím do kostola a nemodlím sa každý deň". Lebo neverím tomu učeniu čo nám káže cirkev, tak už patrím do sekty.

Ale ak sa vás opýtam, či veríte v nejakú väčšiu silu, môžete ju nazvať Boh, Stvoriteľ, Vesmír, Univerzum, anjeli - tak vaša odpoveď je áno - jasne že verím!

Mnoho ľudí odmieta duchovný prívlastok a myšlienku duchovného rozvoja bez toho, aby v skutočnosti presne vedeli, čo tento pojem znamená alebo čo táto cesta odnáša.

Spiritualita pre mňa znamená, že som si vedomý toho, že mám časť, ktorá je večná, neobmedzená - to je moja Duša. Mám časť, ktorá si pamätá Boha, pretože Boh žije aj vo mne. Viem, že svet sa neskladá len z viditeľných a hmatateľných vecí a ja nie som len mäso, tkanivá a kosti. Byť duchovným pre mňa znamená pamätať si, že všetci sme duše, sme si rovní, sme úžasní a v tomto živote niečo zažijeme.

Takže KAŽDÝ je "spirituálny", len nie každý o tom vie. Kto je na skutočnej duchovnej ceste, nesleduje žiadny trend, nelipne na obrazoch Boha, pretože počúva svoje srdce a ide za slovom svojej duše. Nehľadá Boha vonku, nehľadá ho v kostoloch a vôbec ho nehľadá v cirkevnom prostredí , pretože vie, že je v to ňom. Duchovný človek je slobodný. Môžeme hovoriť s Bohom kedy chce, nepotrebujem k tomu nedeľu a povolenie farára, aby sa spoločne pomodlili.

Duchovná cesta je seba oslobodenie, seba prebudenie, spoznávanie a prežívanie svojej vlastnej božskej časti tu a teraz.

Sú duchovní ľudia bez majetku, zvláštne oblečené a hipisáci?

Keď sa ma opýtajú na to čo robím, a poviem im že som praktikantka SoulRealigmentu, resp. duchovná učiteľka, často sú prekvapený mojím výzorom - pretože nie som typická spiri-face.

Z nejakého dôvodu niektorí ľudia stále myslia na mastné vlasy, tváre bez make-upu, nafúknuté nohavice, ochlpenie na tele, neostrihané obočie a vegánsky životný štýl. Priznajme si, že tieto stereotypy majú svoje dôvody.

Seba-identický človek nebude nasledovať žiadnu módu a trúfne si byť sám sebou za každých okolností. Je pre mňa úplne v poriadku mať oblečenie z druhej ruky, batoh na chrbte a medzitým sa cítiť šťastná a naplnená.

Nenáročnosť, telesný pach, špinavé nechty, zapečatené oblečenie, mastné vlasy sú už úplne iné problémy, pretože už to ukazuje, ako veľmi sa človek dokáže postarať o svoje telo a ako si sám seba váži/neváži.

Vždy som milovala krásne oblečenie, vône, vkusné prostredie, milujem byť atraktívnou ŽENOU a užívať si príležitosti, ktoré ženské telo ponúka. Takže môj vzhľad je pre mňa dôležitý, ale necítim sa menej ani bez make-up-u alebo bez značkového oblečenia. Milujem byť vonku aj nenalíčená, ale milujem všetko čo mi život ponúka.

Každý, kto sa nevie zaradiť do komunity, je príliš extrémny, "jedinečný", myslím si, že mu chýba vnútorná istota a on alebo ona potrebuje byť "iný". To však nemá veľa spoločného s duchovnou cestou. Je to skôr vecou osobnosti.

Keď som začal pracovať uvedomila som, že to čo dávam, pochádza zo mňa odo mňa nepotrebujem žiadnu maškarádu. Šaty nerobia človeka! Ale som rada, ak sa môžem pekne a vkusne obliecť.

Budú duchovní ľudia osamelí?

Ako som začala duchovné prebudenie, ako som sa začala zaujímať o túto oblasť života - to prinieslo aj určité zmeny do môjho života. Mala som svoj vlastný dôvod prečo som to začala. Ako som písala už aj predtým v roku 2007 sa mi narodil syn s autizmom. Dlho som to nevedela spracovať, nedokázala som to prijať nevedela som o tom s nikým hovoriť bez toho, aby som sa nerozplakala. Potom som niekde vedela, že za tým musí byť niečo viac. Lebo aj moje dieťa mi niekedy "hovorilo" dosť zvláštne veci.

A to bolo dôvod toho, že som to začala hľadať svoje odpovede. Potom k tomu prispelo aj to, že som sa v roku 2009 rozviedla a odvtedy som "priťahovala" ten istý typ chlapov. Niekedy v tomto svete som sa cítili tak zvláštne, že sem ani nepatrím. Máme iné názory, ako ostatný, zaujímajú ma iné veci, ako "bežných ľudí". Stále som si myslela, že som čudáčka, lebo mám iné názory, na sexualitu, na ľudí - ale táto odlišnosť ma zaviedla k tantra, a vtedy som spoznala, že nie som iná, len som konečne našla samu seba.

Áno ako som sa menila vo svojom vnútri, tak som zažila zmeny aj navonok. Áno stratila som veľa - kamarátov- ale s odstupom času som zistila, že to ani neboli ozajstné kamarátstva, ale len povrchné vzťahy, kde ma "zneužívali. Nastali nečakané konflikty, ako by osud ma do toho nútil, aby som s nimi ukončila kontakty. A iný zase ako keby na mňa zabudli. Lebo keď ja som nepísala prvá, tak oni sa neozývali.

Došlo ku kvalitatívnej zmene, počet " kamarátov" sa môže kvantitatívne znížiť, ale kto zostane alebo príde nový, znamená oveľa viac. Nenechajte sa odradiť cestou.

Napríklad ja som mala obdobie 2 rokov, kedy som nemala žiadnych kamarátov. Nehovorím, že to bolo ľahké, ale vtedy som sa zamerala len na seba, na svoj rozvoj, na to čo chcem v živote, všetku svoju energiu som sústredila na seba. A teraz som rada, že som to vydržala.

Ak niekto má ostať vo vašom živote, máte s ním spoločnú cestu, tak s vami zostane. A ak niekto odíde, pretože budete viac stále sám sebou, nemal vás rád nikdy, len mal rád o tebe obraz, ktorý si sám vytvoril.

Sú duchovní ľudia/učitelia všetci veštci, ezoterici či dokonca podvodníci, pracujú s čiernou mágiou?

Laici sa často pýtajú, že to čo robím, je také isté ako Ezo - TV? Môžem im povedať čo sa s nimi stane v budúcnosti? Vidím ich auru? Máju na sebe prekliatie, a môžem im to vyčistiť?

Ja ako duchovný človek, ktorý chce pomáhať ostatným, som si vedomá svoje vlastnej božskej podstaty, pričom sa snažím byť naplnený vo svojej fyzickej realite. Idem cestou sebapoznania, hľadám vlastné odpovede.

Nehovorím budúcnosť, neposielam nikomu peniaze, nevidím žiadnu auru iného človeka, nehovorím kliatby, a ani nepracujem s čiernou mágiou.

Človek na duchovnej ceste nemusí byť nevyhnutne liečiteľ, učiteľ, vodca. Jednoducho hľadá kľúč k vlastnému šťastiu, pretože vie, že si vytvára svoj vlastný život, nikto iný to za neho nemôže urobiť.

Veľa ľudí, žije duchovným životom a o tom vôbec nehovoria, vedia toho viac ako ostatný ale sú ticho lebo sa boja, že ich budú odsudzovať.

Od počiatku sveta sa našli ľudia, ktorí zneužívali svoje schopnosti aby mali čo najväčší zisk, aby mohli manipulovať ľuďmi. Človek ktorý nerešpektuje zákony Karmy ( príčina - následok) nedodržuje zákony Vesmíru - už by som ho nenazvala duchovným človekom. ( o zákone vesmíru napíšem neskôr jeden celý článok).

Ako dlho trvá duchovná cesta sebapoznania?

Moje najobľúbenejšie otázky : Koľkokrát musím prísť na sedenie? Kedy budem pripravená? Koľkokrát môžem čítať z Akashy? Dokážete ma vyliečiť?

Na jednej strane nemusíte nikdy nikam ísť. Ja ponúkam len príležitosť na rozvoj. Áno táto technika je na Slovensku, ešte nová, ale vo svete už známa. Cesta, na ktorej neustále kráčam, s menšími alebo väčšími krokmi, nemá začiatok ani koniec. Ale keď začnete, nemôžete sa už vrátiť k tomu kým ste boli predtým. Niekedy vás zastaví Ego, lebo sa bojí.

Ja som svoju cestu začala v roku 2009, keď som začala čítať všetko možné. Alebo bodoví zlom nastal v roku 2018.

Budem len a len rada, keď každý začne kráčať na svoje ceste, svojím vlastným tempom. Áno náš život tu na Zemi je zameraný na výkon a čas, chceme všetko stihnúť hneď, chceme okamžité výsledky. Ale je to trochu zložitejšie.

Naše vlastné prebudenie nemôžem nikdy uponáhľať. Ani nás k tomu nevie nikto donútiť. Lebo tu na Zemi máme slobodnú voľbu. Nikto sa nemôže uzdraviť rovnakým spôsobom. Neexistuje žiadny iný spôsob, ako žiť svoj život tu a teraz bez toho aby sme sa báli. Rada vás podporím, ukážem vám smer, poradím, ale cestu, kroky musíte urobiť vy sami. Lebo len vy viete, kam sa chcete dostať, čo chcete dosiahnuť. A to je úplne jedinečná cesta.

Je duchovná cestá plán odriekania?

Je veľmi ťažké každý deň meditovať, nejesť mäso, chodiť na najrôznejšie kurzy a workshopy.

Je ťažké nepiť alkohol, nefajčiť, jesť zdravo.

Dobrou správou je, že nič nemusíte. Pravá duchovná cesta si nevyžaduje žiadne odriekanie, ktoré by ste museli urobiť. Svoje zvyky, svoj vzhľad, bydlisko priateľov, záujmy si vyberáte vy sami. Ak niečo zmeníte nepovažujte to za stratu ale za kvalitnú zmenu. Namiesto toho príde niečo úplne nové, lepšie.

V jednoduchosti je krása. Čím je to jednoduchšie, čím je to zrozumiteľnejšie, tým lepšie to môžete aplikovať do svojho života. Zákazy, pravidlá, obmedzenia nevychádzajú z duše a dlhodobo nefungujú.

Ak si stále kladieš otázku - môžem si to dovoliť? Smiem to? Mal by som to urobiť? Musím to urobiť? Tak to je zlá cesta.

Duchovná cesta, by ti mala do života niečo pridať, nie ubrať. Vždy počúvajte svoje srdce telo, a ak volá po určitej zmene, tak urobte to , ale len preto, že to chcete vy sami, a nie preto, že to od vás očakávajú ostatný, alebo je to trendy.

Ak chcete cvičte, ak chcete meditujte, ak chcete nemusíte jesť mäso, ale urobte to len vtedy, ak sami vnútorne to tak cítite. Nemusíte sa nikomu spovedať, ani nikomu svoje kroky odôvodniť. Robte len to, čo vám robí radosť.