Archetyp - zranené dieťa - 2. časť.

Z archetypálneho hľadiska, keď sa tieto cykly nejakým spôsobom narušia, dospelosť je pre nás ťažká, ak nie až nemožná, nevieme byť zodpovedný sám za seba, za náš fyzický svet, nevieme si vytvárať úspešné vzťahy.

Niekde sa naše vnútorné dieťa zranilo, zlomili nás, ublížili nám, opustili nás. Tak sme sa stali nezodpovednými a nezávislými.

A hoci sme v dospelom tele, máme zranené dieťa a to dieťa žije svoj život. A máme problémy.

Nepoznáme zodpovednosť, nepoznáme tú správnu mieru, vytvárame si dlhy. Sme závislý, na vzťahoch, na názoroch ostatných, robíme to čo nám povedia.

A preto je tak dôležité spoznať tento archetyp. Lebo pochopíme svoje fungovanie – vidíme ako fungujú naše vzťahy, ako funguje náš život.

Keď nie sme zranení, keď nám neublížili – veríme a vieme, že všetko je možné.

Ak máme zranenie vnútorného dieťaťa, stratili sme svoje sny.

Naše vnútorné dieťa nám pomáha liečiť sa, opraviť situáciu a zastavuje vnútorné sebapoškodzovanie.

Lebo čo sa stane ak sme deťmi. Učíme sa. Učíme sa ako napraviť svoje chyby. Ale ak nás stále len kritizujú, urážajú porovnávajú, toto vnútorné dieťa skoro 18 rokov zažíva týranie. Ako môžeme byť zdravým dospelým človekom, ak nás niekto 18 možno 20 rokov týral. A týraním rozumiem, neustále znehodnocovanie, vysmievanie sa, ponižovanie, slovné úrážky.

Ak sme zranený, zanedbávaný , opustení, ak sme sa stali sirotou ( hoci sme mali rodičov) – musíme všetky tieto zranenia vyliečiť. Musíme si vytvoriť nový vzťah s našim vnútornými dieťaťom.

Čo všetko sa vám stalo v destve? Čo všetko potrebujete vyliečiť? Čo všetko musíte urobiť pre seba, aby ste sa cítili tak, že vás ľúbia. Tu nebudeme hovoriť o tom, čo by mali alebo nemali vaši rodičia , pestúni robiť inak. Teraz ideme liečiť samých seba.

Aké je vlastné zdravé vnútorné dieťa? Dieťa nevidí prekážky, skáče , má odvahu, vidí svoje vízie, robí si veľké plány, skúma, zažíva dobrodružstvo, ľahko sa kamaráti, hovorí svoju pravdu, ochráni si svoju hračku.

Teraz máme zodpovednosť a musíme dovoliť svojmu vnútornému dieťaťu aby dospel, vyrástol, prebral zodpovednosť, naučil sa milovať samého seba.

Pri mnohých konzultáciach vnímam, tento zranený aspekt – môj parnter mi nepomáha.... je nezodpovedný robí samé dlhy, správa sa ako malé decko, keď nastane problém tak sa oduje a nerozpráva sa so mnou týždeň.....

Toto všetko sú znaky zraneného dieťaťa. Ako sa správa dieťa, ak sa urazí, nafúkne sa a mlčí. Takto trestá svojich rodičov.

Ak nás naši rodičia stále zachraňovali – nemáme zodpovednosť, robíme si čo chceme, oni to aj tak vyriešia.

Mala som príbeh, jednej ženy, ktorá ešte aj v 40 rokoch žila so svojou matkou, všetko za ňu robili jej mama. Nikdy neriešili nič dospelácke - neplatila nájom, nevarila, len si "užívala" život.

A existujú rôzne a rôzne príbehy, ako aj aspekty zranenia vnútorného dieťaťa.

Kde vy vidíte zranené dieťa? Ako sa správate? V ktorej oblasti sa vám to ukazuje? Ako komunikujete? Viete riešiť konflikt? Alebo útočíte? Alebo sa nadúvate? Ste závislý na názoroch iných ? Robíte to čo vám hovoria ostatní, alebo robíte vlastné rozhodnutia? Ako sa u vás prejavuje zodpovednosť?

Zuzana